Prítomnosť „terapeutických zvierat“ v rámci intervencií a služieb, ponúka ľuďom viac než len fyzický kontakt alebo odvrátenie pozornosti od bolesti a trápenia. Tieto zvieratá sú zdrojom bezpodmienečnej lásky, podpory a spoločnosti.

Pre jednotlivcov, ktorí sa cítia izolovane, nepochopení alebo preťažení, nehodnotiaca povaha zvierat sa stáva útočiskom pre pokoj a liečenie.

Terapeutická práca so zvieratami sa ukázala ako účinná pri riešení psychických problémov. Môže poskytnúť nádej v ťažkých chvíľach, prinášať pohodlie a podporu tým, ktorí bojujú s úzkosťou, depresiou alebo osamelosťou.

Terapeutické zvieratá sú začlenené v rôznych prostrediach a na rôzne účely.

Napr. v psychoterapii sa zvieratá začleňujú na to, aby odrážali psychodynamiku osobnosti zo spôsobu, akým sa s nimi ľudia spájajú v procese terapie .

Ak niekto napríklad vykazuje špecifické správanie voči zvieraťu, ako napríklad pokojné a trpezlivé prístupy, alebo naopak, nervózne a agresívne reakcie, takéto správanie môže byť odrazom jeho osobnostných vlastností. Tieto vzory v interakcii so zvieratami sa potom nevyhnutne odrážajú v ich širších vzoroch vzťahov k ľuďom a voči životu celkovo. Skrátka, spôsob, akým sa človek správa k zvieratám, môže naznačovať, ako sa správa voči ľuďom a akým spôsobom pristupuje k životu vo všeobecnosti. Týmto spôsobom môžu reakcie ľudí k zvieratám začleneným do psychoterapie slúžiť ako informačný zdroj pre psychológov alebo terapeutov pri analýze osobnosti a vzťahov svojich klientov.

Terapeutická práca so zvieratami hrá kľúčovú úlohu aj v fyzickej rehabilitácii. Tieto zvieratá nadšene povzbudzujú jednotlivcov, aby prekročili svoje obmedzenia a objavili vnútornú silu. Ich prítomnosť vzbudzuje motiváciu, odhodlanie a vedie k lepším fyzickým výsledkom a pozitívnejšiemu pohľadu na cestu k uzdraveniu.

Pre deti a jednotlivcov so špeciálnymi potrebami je terapeutická práca so zvieratami obzvlášť posilňujúca. Zvieratá majú úžasnú schopnosť rozvíjať skrytý potenciál a pomáhajú zvládať komunikačné prekážky.

Vďaka interakciám s terapeutickými zvieratami môžu deti s autizmom zlepšovať svoje sociálne zručnosti, komunikáciu a zažívať radosť a prijatie, ktoré sa šíria ďaleko za hranice terapeutických stretnutí.

Podobne aj jednotlivci so zdravotným či sociálnym znevýhodnením, nachádzajú v týchto zvieratách nielen spoločnosť, ale aj zdroj posilnenia a nezávislosti.

Gustave Le Bon vo fenomenálnom diele Psychológia davu hovorí: „Dušu davu nikdy neovláda potreba slobody, ale potreba otroctva. Dav prahne po poslušnosti natoľko, že sa inštinktívne podrobuje tomu, kto sa prehlási za jeho pána… Väčšina jednotlivcov v dave nemá o ničom určitú a rozumnú predstavu. Sú neschopní viesť sami seba a preto potrebujú vodcu, ktorý im poskytne hotové frázy, ktoré ich ušetria premýšľania.“